Človeka môžu napadnúť a infikovať všetky vývojové štádiá kliešťa. Najčastejšie to však býva nymfa na prelome jari a leta, čo dokazujú aj naše laboratórne dáta. Z nasledujúcich faktov vyplývajú dôvody, prečo tomu tak je.
Nasledujúci obrázok znázorňuje životný cyklus kliešťov cicajúcich na prirodzených hostiteľoch v priebehu roka, zdroj infekcie kliešťov, a prenos infekcie na človeka (zdroj Steer et al., J. Clinical Investigation, 2004).

Kliešťom stačí sať iba raz v každom zo svojich troch vývojových štádií (larva, nymfa a dospelý) v priebehu svojho dvojročného životného cyklu.

1. V typickom prípade sajú larvy na konci leta,
2. nymfy na prelome jari a leta
3. a dospelé jedince na jeseň.
4. Samice potom znesú vajíčka,
5. z ktorých sa následujúcu jar liahnu larvy.

Prenos infekcie na človeka

Pre životný cyklus spirochét (pôvodca boreliózy) je dôležité, že larvy i nymfy kliešťov cicajú na rovnakom hostiteľovi (hlodavce), prostredníctvom ktorého dochádza k nákaze lariev (A), a na jar k nákaze hlodavcov z infikovaných nýmf (B) (tzv. horizontálny prenos infekcie). Novo infikované larvy sa premieňajú na nymfy, ktoré nasledujúcu jar prenášajú infekciu späť na hlodavcov a infekčný cyklus spirochét sa tak uzatvára. Aj keď človeka môžu napadnúť a infikovať všetky vývojové štádiá kliešťa, najčastejšie to býva štádium nymfy na prelome jari a leta (F). Človek je náhodný hostiteľ, ktorý sa životného cyklu spirochét nezúčastňuje.