Kliešte sú cudzopasníci patriaci medzi roztoče a sú najčastejšími prenášačmi ochorenia zvierat a ľudí. Sú to článkonožce, vývojovo veľmi blízke pavúkom. V dospelosti majú, rovnako ako pavúky, štyri páry nôh.
Najvýznamnejšou skupinou je čeľaď Ixodidae, ktorej príslušníci sa adaptovali na takmer všetky klimatické podmienky a rozličné biotopy. Zahŕňajú 650 druhov v 13 rodoch (napr. Ixodes, Rhipicephalus, Dermacentor, Amblyomma, Hyalomma, Haemophysalis, Boophilus a i.). Najvýznamnejšími druhmi z hľadiska prenosu infekčných chorôb sú:
Ixodes ricinus a Ixodes scapularis - majú podobnú biológiu ako Dermacentor reticulatus a sú rozšírené v Európe (I. ricinus) a v Severnej Amerike (I. scapularis). Sú hlavnými prenášačmi lymskej boreliózy.
Rhipicephalus sanguineus - celosvetovo rozšírený druh, spravidla v teplých suchých oblastiach. Ide o hlavného prenášača babeziózy (Babesia canis Vogel), ehrlichiózy, hepatozoonózy a rickettsiózy.
Dermacentor reticulatus - je adaptovaný na oblasti s chladnejším a miernejším podnebím Európy, preferuje tieň a vlhko, najčastejšie v lesoch, parkoch, krovinách. Je hlavným prenášačom babeziózy, spôsobenej druhom Babesia canis canis. Ekvivalentom v Severnej Amerike je Dermacentor variabilis.
Mikroorganizmy, prenášané kliešťami, spôsobujú vážne ochorenia u zvierat v mnohých tropických a subtropických oblastiach. Kliešte ale prenášajú infekčné ochorenie aj v pásmach miernej klímy. Nastáva tak potreba integrovaného prístupu k ochrane zvierat a ľudí pred napadnutím kliešťami, naliehavejšia než kedykoľvek v minulosti. To si vyžaduje dokonalé porozumenie biológii, ekológii i patogénnemu pôsobeniu týchto parazitov.
Fotografie jednotlivých štádií kliešťov nájdete vo článku: "Životný cyklus kliešťov"