Kliešť sa na hostiteľa neprichytí bezprostredne po tom, ako sa dostane na jeho telo, ale hľadá si vhodné miesto, ktorým je zvyčajne jemná a vlhkejšia pokožka. To býva predovšetkým v podpazuší, trieslach, podkolenných jamkách, za ušami alebo na bruchu. Môže sa ale prisať na akomkoľvek inom mieste, často aj na hlave vo vlasoch.
Na prisatie používa orgán ústneho ústrojenstva hypostom. Ten má tvar harpúny s protismernými háčikmi, ktoré zaisťujú pevné prichytenie a možnosť príjmu krvi. S vylučovaním slín sa do ranky dostane aj látka, ktorá vytvorí okolo hypostomu tzv. cementovú vrstvu, a preto je po určitej dobe už ťažké kliešťa odstrániť. Sliny kliešťa však obsahujú ešte ďalšie produkty, ktoré mu pomáhajú premôcť obranu hostiteľa.
Okrem látok tlmiacich zrážanie krvi sú to zložky, ktoré bránia vzniku zápalového procesu. Nevzniká tak svrbenie, takže v prvých hodinách človek vôbec necíti, že na ňom kliešť saje. Sliny ďalej obsahujú zložky, ktoré potláčajú imunitnú odpoveď hostiteľa na prisatie. Tým sú pripravené podmienky umožňujúce uchytenie prenášanej infekcie v hostiteľovi. Vlastné satie sa skladá z dvoch fáz. V prvej dochádza k pomalému príjmu hostiteľovej krvi.
Dôležitá je tu prítomnosť sekrétu slinných žliaz obsahujúcich antikoagulanciá (látky tlmiace zrážanie krvi) a ďalej cytokíny a prostaglandíny, ktoré slúžia k obmedzeniu hostiteľovej obrannej reakcie na prichyteného kliešťa. Po prvom príjme krvi dôjde k zväčšeniu slinných žliaz kliešťa. Druhú fázu, ktorá nastupuje po 24 - 48 hodinách, sprevádza rýchle satie krvi, počas ktorého dochádza k intenzívnej sekrécii slín kliešťa. Ak je kliešť nositeľom pôvodcov infekcie, ktoré sa nachádzajú v slinných žľazách, dochádza pri ich zväčšení k rozmnoženiu patogénov, takže v ďalších hodinách sa výrazne zvyšuje riziko prenosu infekcie do krvného riečiska hostiteľa. Preto je veľmi dôležité sa ihneď po návrate z prírody dôkladne prezrieť a prisaté kliešte čo najskôr odstrániť.